RNDr. Mária Slovíková,CSc. ÚIPŠ
PhDr. Marianna Pétiová ÚIPŠ
PhDr. Eva Tomková MŠ SR
Znižovaním rizík ohrozenia mladej generácie závislosťami sa rezort školstva zaoberá dlhodobo a problematika prevencie drogových závislostí sa stáva integrálnou súčasťou výchovno - vzdelávacieho procesu. Podieža sa na plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu boja proti drogám, Národného programu podpory zdravia, Stratégie prevencie kriminality a Boja proti zločinnosti. Úlohy z uvedených programov má rozpracované v Koncepcii výchovnej a psychologickej prevencie v rezorte školstva .
Preventívne aktivity v smere prosociálnych preventívno - výchovných programov sa realizujú už na úrovni materských škôl, základných a stredných škôl, ako aj školských zariadeniach a do programu Školy podporujúce zdravie je zapojených viac ako 988 škôl. Vo väčšine materských škôl sa realizujú programy zamerané na vytváranie zdravého životného štýlu detí predškolského veku, napr. Upevňovanie telesného a duševného zdravia detí predškolského veku , Krok za krokom , Zlaté jabĺčko , Chceme dýchať čistý vzduch . Projekt Škola bez alkoholu, cigariet a iných drog je v gescii Metodického centra v Bratislave, ktoré realizovalo viaceré vzdelávacie akcie. Projekt Kým nie je príliš neskoro sa realizoval pre záujemcov o prácu koordinátorov z radov učitežov všetkých typov. Rovesnícke programy sa realizujú priebežne v rámci viacerých ZŠ a SŠ, ako aj v preventívnych a poradenských zariadeniach rezortu školstva. Na úrovni stredných škôl je problematika prevencie drogových závislostí zakomponovaná do plánov hlavných úloh škôl, predmetových komisií, plánov práce koordinátorov a výchovných poradcov i triednych učitežov a metodických združení. Základné a stredné školy využívajú v rámci prevencie viacero videokaziet, vysielanie školského rozhlasu, školské časopisy, schránky dôvery, tematické nástenky i prácu žiackych a študentských parlamentov. MŠ SR v zmysle Kritérií pre rozvoj spolkovej činnosti schválených ministrom školstva v roku 1999 na rozvoj občianskych združení detí a mládeže uvoľnilo 20 miliónov Sk a na priamu činnosť detí a mládeže bolo poskytnuté prostredníctvom Programov ochrany a podpory detí a mládeže v SR na projekty celoslovenského rozsahu 16 miliónov Sk a okresného 18 miliónov Sk. Najviac podporované boli projekty občianskych združení detí a mládeže, resp. CVČ, ktoré pracujú s deťmi a mládežou v oblasti voľného času.
MŠ SR v oblasti primárnej prevencie vo vzťahu k deťom a mládeži vytvára lepšie podmienky pre realizáciu záujmových a voľnočasových aktivít pre mimoškolskú činnosť, pre záujmové činnosti a tvorivosť žiakov prostredníctvom činnosti občianskych združení v oblasti športu i prostredníctvom práce centier voľného času. V priebehu rokov 1995 1999 vzniklo v súlade s Opatreniami pre boj proti drogám na úrovni okresov a krajov 25 centier výchovnej a psychologickej prevencie (CVPP), poslaním ktorých je v súlade s §11 zákona NR SR č. 279/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov poskytovať špecifickú sociálnu, psychologickú a liečebno výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno patologickými javmi. CVPP realizovali mnohé projekty v oblasti prevencie v rezorte školstva, priebežne sa podiežali na vzdelávaní a metodickej pomoci koordinátorom, ako aj rodičom detí.
Pozitívne sú hodnotené aj špeciálne preventívne vrstovnícke (tzv. peer) programy, ktoré sa realizujú v rámci okresov a krajov spravidla pod gesciou CVPP, resp. PPP. VÚDPaP sa podieža na koordinácii preventívnej činnosti a poskytuje špecializované výcvikové kurzy v skupinových formách preventívnej práce. MŠ SR a rezortné pracoviská sa spolupodiežali na realizácii školského prieskumu o alkohole a drogách - ESPAD. Ústav informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) vypracoval návrh informačného systému za oblasť prevencie drogových závislostí v rezorte školstva a zrealizoval výskumy Drogy a voľný čas ako významný faktor prevencie a Sociálno-patologická problematika mládeže v SR , ako aj komparačnú štúdiu Názory a postoje mladých žudí ku konzumácii drog .
Ako vyplynulo z analýzy súčasného stavu a z výsledkov Európskeho školského prieskumu užívania nelegálnych drog pomocou anonymných dotazníkov u stredoškolákov (ESPAD), aj opakované populačné prieskumy u mládeže poukázali na časté užívanie marihuany, ale aj stúpajúci trend užívania syntetických drog. Nárast počtov závislých deti signalizujú aj diagnostické centrá a reedukačné domovy.
Doterajšie skúsenosti špecialistov na liečbu závislostí však ukazujú i na to, že ich pacienti, závislí od heroínu, syntetických alebo iných drog, väčšinou začínali marihuanou, ktorá im neskoršie prestala stačiť . Sú aj také skúsenosti, že mladí žudia, iba fajčiari marihuany, prestali zvládať školu a plniť si akékožvek povinnosti a ich životy sa celkom rozvrátili. Svetová zdravotnícka organizácia v súčasnosti zdôrazňuje aj boj proti tabakizmu. V dôsledku tabakovej závislosti ročne na svete umierajú štyri milióny žudí. Na Slovensku sa bohužiaž vytvorila štandartná drogová scéna. Patria k nej organizované skupiny dovážajúce drogy a díleri, ktorí predávajú drogy priamo narkomanom. Predaj drog sa presťahoval z ulíc do bytov. V Bratislave je evidovaných približne 400 takých bytov, ďalšie stovky sa nachádzajú na zvyšku územia Slovenska. Na predávkovanie zomierajú mladí žudia. Okrem toho, predaj drog v bytoch nesmierne strpčuje život všetkým obyvateľom domu v ktorom sa nachádza byt dílera. Narkomani devastujú vchody, rušia pokoj, často ohrozujú obyvateľov, rodičia sa boja pustiť svoje deti von. Obchodníci s drogami si nezasluhujú súcit. Naopak, práve slušní žudia si zasluhujú maximálnu ochranu pred drogovým a kriminálnym prostredím. má na svedomí stovky mŕtvych.
Experimentovanie a konzumácia nelegálnych drog u mládeže je v poslednom období vežmi aktuálne. Z výsledkov výskumov, ktoré boli realizované na ÚIPŠ v rokoch 1995 až 1999 vyplynulo, že stúpol počet mladých žudí vo veku od 15 do 26 rokov, ktorí experimentujú s drogami z 15,8 na 19,6%. Mnohí odborníci aj verejnosť sa zamýšžajú nad otázkou ako zastaviť túto stúpajúcu explóziu a zhodujú sa v názore, že dôraz je potrebné klásť na prevenciu. Garantom v tejto oblasti je štát, ktorý prostredníctvom Národného programu boja proti drogám vytýčil úlohy pre viaceré rezorty. Ťažiskové úlohy vyplývajúce z tohto programu v oblasti prevencie prislúchajú rezortu školstva. Problematikou prevencie drogových závislostí v rezorte školstva sa zaoberajú najmä pedagogicko-psychologické poradne a centrá výchovnej a psychologickej prevencie, ale aj ostatné subjekty, ktoré sa podiežajú na osvetovej činnosti, resp. na realizácií aktivít, ktoré majú nesmierny význam z pohžadu aktívneho využívania voľného času.
V súčasnosti na Slovensku už prenikli drogy do všetkých aglomeračných jednotiek. Respondenti, ktorí už vyskúšali drogy patria výrazne častejšie medzi fajčiarov, vo vyššej miere konzumujú alkoholické nápoje a majú skúsenosti s hrou na hracích automatoch. Majú viac voľného času ako mladí žudia, ktorí drogy ešte nevyskúšali a zároveň častejšie svoj voľný čas trávia s partiou rovesníkov návštevou diskoték, herní, kaviarní a pohostinstiev. Ich spôsob trávenia voľného času viac ovplyvňujú rovesníci a spolužiaci, ktorí majú vo vežkej miere aj rovnaké skúsenosti s drogami.
Z najúčinnejších faktorov prevencie pred drogovou závislosťou a experimentovaním s drogami u mládeže je vyplnenie voľného času vhodnou a zmysluplnou činnosťou. Z výsledkov vyplynulo, že mládež na Slovensku trávi mnoho voľného času aktivitami pasívneho charakteru, ako je sledovanie televízie, počúvanie hudby, pasívne oddychovanie a pod. Len vo vežmi malej miere sa venuje aktivitám tvorivého charakteru, ktoré sú zamerané na rozvoj záujmov. Mladí žudia majú dostatok voľného času, avšak s doterajším spôsobom jeho trávenia sú spokojní a nehodlajú ho meniť. Významnú úlohu v zmene spôsobu trávenia voľného času u detí a mládeže majú výchovno-vzdelávacie zariadenia v školstve, medzi ktoré paria: školský klub detí, školské stredisko záujmovej činnosti a centrum voľného času. Ako to vyplýva zo zákona č. 279/1993 o školských zariadeniach, ich poslaním je zabezpečovať vhodný spôsob trávenia času detí a mládeže a v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami, rozvíjať záujmové a oddychové aktivity a podiežať sa na rozvoji záujmov, nadania, schopností a kreativity. Tieto aktivity pomáhajú eliminovať nesprávne návyky trávenia voľného času a súčasne pôsobia ako faktor prevencie sociálno-patologických javov ohrozujúcich deti a mládež.
V školskom roku 1999/2000 pracovalo 142 zariadení v oblasti voľného času vo všetkých okresoch SR (okrem okresu Košice III, kde zariadenie nepracovalo). V rámci pravidelnej záujmovej činnosti pracovalo 5 081 (nárast oproti roku 1998/99 o + 121) záujmových krúžkov, ktoré pracovali v oblasti kultúry, športových aktivít, ekologickej výchovy, spoločenských a prírodných vied, vedy a techniky i jazykov. V týchto pravidelných útvaroch pracovalo celkom 71 228 členov, z ktorých bolo 61 274 detí do 15 rokov. V rámci príležitostnej pracovalo v centrách 31 036 útvarov a celkový počet účastníkov bol 1 627 062, z toho detí do 15 rokov 1 254 824 (76,6%), t.j. stále narastajúce počet aktivít aj členov. V jednotlivých zariadeniach bolo zrealizovaných 1 225 odborných podujatí, najviac pre učitežov a vychovávatežov (507), pracovníkov zariadení (225) a vedúcich záujmových útvarov, na ktorých sa zúčastnilo 31 799 účastníkov. CVČ sa podiežali aj na edičnej činnosti (vydali 474 titulov) a zrealizovali 830 táborov, na ktorých bolo odrekreovaných 26 498 účastníkov, z ktorých bolo 8 606 členov záujmových útvarov. Zariadenia sa aktívne podiežajú aj na realizácií akcií v rámci boja proti drogám a realizácii projektov POP DaM .
Na základe požiadavky MŠ SR bola vypracovaná analýzu činnosti preventívnych a poradenských zariadení pracujúcich v rezorte školstva. Hlavným ciežom analýzy bolo spracovanie a vyhodnotenie obsahového dotazníka, prostredníctvom ktorého boli zbierané informácie o činnosti PPP, CVPP, LVS a DC, ale aj štatistika, ktorá zároveň mala slúžiť pre vypracovanie výkazu o PPP a CVPP, ktoré doposiaž v rezorte školstva chýbajú. Druhou hlavnou úlohou bola analýza dokumentov a materiálov, prostredníctvom ktorých je realizovaná a zabezpečovaná činnosť na úseku prevencie drogovej závislostí v rezorte školstva. Pri spracovaní tejto časti sme vychádzali z Národného programu boja proti drogám v SR, jeho aktualizácie, rozpracovaných úloh MŠ SR pre subjekty v priamom aj nepriamom riadení rezortu, ale aj Koncepcie prevencie drogovej závislostí v rezorte školstva do roku 2003. Dotazovanie bolo realizované u špeciálnych výchovných zariadení, ktoré plnia úlohy pri ochrane detí pred sociálno patologickým javmi, v prevencii problémového vývinu a delikventného vývinu detí a pri výkone ústavnej a ochrannej výchovy, ale aj poradenských zariadení (PPP), ktoré poskytujú odborné služby v oblasti výchovného poradenstva, t.j. plnia úlohy odbornej psychologickej a pedagogickej diagnostiky, odbornej psychologickej a pedagogickej starostlivosti detí, ako aj úlohy poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania, osobnostného a profesionálneho vývinu.
Ako vyplýva zo vzorového štatútu CVPP a PPP, na činnosti sa môžu podiežať, resp. participovať aj ďalšie školské zariadenia, sociálna kuratela OÚ, policajná expozitúra, CVČ, OÚ práce, dobrovoľné združenia, cirkevné spoločenstva a pod.
Analýzou sme zistili, že medzi najviac zastúpené inštitúcie a zariadenia patria okresné úrady práce (98,3%), s ktorými spolupracuje skoro každé preventívne a poradenské zariadenie (113 zo 115, ktoré vyplnili dotazník), ale vysoký podiel na spolupráci majú aj cirkevné inštitúcie (93%), dobrovoľné združenia a CVČ (po 92,8%) i školské zariadenia (91,3%), graf č. 1. K ďalším organizáciám a inštitúciám s ktorými spolupracujú preventívne a poradenské zariadenia v rezorte školstva v rámci svojho záberu činnosti patrili zariadenia náhradnej výchovy, i ďalšie územné organizácie, napr. Mestská polícia, súdy, komisia prevencie kriminality a drogových závislostí okresného úradu, okresná knižnica, CPPS, odbor sociálnych vecí OÚ, pedopsychiatria, NsP, Krízové centrá, Osvetové a kultúrne stredisko, Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, Národné informačné centrum pre poradenstvo, PdF UK, FiF UK, Slovenská komora psychológov, Linka detskej istoty, Červený kríž, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Akadémia vzdelávania, Detské sanatória, Národné centrum podpory zdravia a pod.
Graf č. 1 Spolupráca s inštitúciami
Prieskumom bolo zistené, že takmer všetky preventívne a poradenské zariadenia spolupracujú s učitežmi (98,3%) a rodičmi žiakov (97,4%), ale aj školskými lekármi (93,4%), resp. s výchovnými poradcami a koordinátormi prevencie (po 92,2%), ale takmer ¾ využíva spoluprácu s príslušníkmi policajného zboru. Polovica zariadení pri svojej činnosti spolupracuje so školskými psychológmi, ako aj s ďalšími odborníkmi, napr. sociálni kurátori, študenti VŠ (pedagogických a filozofických fakúlt), klinickí psychológovia, pracovníci OZ, riaditelia a vychovávatelia, logopedickí asistenti na ZŠ a MŠ, referent pre riešenie rómskej problematiky, rehožné sestry a duchovní, a pod. (graf č. 2).
Preventívne a poradenské zariadenia majú široký záber činnosti, pôsobia a zabezpečujú okrem psychologickej starostlivosti, výchovy a vzdelávania, osvetovej a poradenskej činnosti, aj informačno-poradenskú činnosť, zaoberajú sa najmä prevenciou sociálno patologických javov/prevenciou drogových závislostí (najmä CVPP). Ďalšia činnosť je zameraná na životné prostredie a životný štýl, rozvoj talentu a nadania, záujmové aktivity vo voľnom čase, a pod. Na základe prieskumu bolo zistené, že preventívne a poradenské zariadenia v rezorte školstva sa najvýraznejšie podiežajú na práci osvetovej a poradenskej i informačno poradenskej činnosti (po 91,3%), ale aj prevencii sociálno-patologických javov (83,5%), z ktorých sa zameriavajú na špeciálno sociálnopsychologický tréning (67,7%), skupinovú psychoterapiu (54,2%), ale aj klubové aktivity (47,9%).
Graf č. 2 Spolupráca s odborníkmi
Podiel na aktivitách, ktoré sú predmetom činnosti uvedených zariadení zobrazuje graf č.3, z ktorého vidieť prehľad činnosti, ktoré realizujú takmer všetky subjekty, ale zároveň sú medzi nimi aj také aktivity, ktoré sú skôr zabezpečované buď len CVPP alebo PPP, resp. sú aj aktivity, ktoré sa prelínajú v rámci záberu činnosti všetkých subjektov (PPP, CVPP, LVS i DC). Výrazné je zastúpenie, a teda aj podiel zariadení na rozvoji talentu mladej generácie (40,0%), ochrane životného prostredia a životného štýlu (34,8%), záujmové aktivity vo voľnom čase (25,2%), telovýchovne a športové aktivity (19,1%) i práca s nezamestnanou mládežou (12,2%).
Graf č. 3 Podiel zariadení na činnosti v jednotlivých oblastiach
Ako už bolo v predchádzajúcom texte uvedené, všetky sledované subjekty sa výrazne podiežajú na poradenskej činnosti, čo je podstatnou činnosťou ich poslania (zo sledovaných 115 uviedlo 104).
Poskytovaná poradenská činnosť je zabezpečovaná prostredníctvom skupinového, resp. individuálneho poradenstva, tzn. že 78,3% subjektov sa podieža na skupinom poradenstve, ktoré je poskytované deťom (73,9%), pre rodičov detí (61,7) a učitežov (71,4%).
Školské zariadenia vydávajú aj rôzne časopisy (11,3% zo subjektov), bulletiny (12,2% subjektov), ale najfrekventovanejšie v rámci vydaných tlačovín majú svoje miesto informačné a propagačné materiály (89 subjektov, t.j. 77,4%), resp. info - letáky (59,1%). Mnohé subjekty majú inštalované a tým zabezpečené informačné a vývesné tabule (45,2%), ale zabezpečujú aj vydávanie iných tlačovín, napr. metodické materiály pre učitežov ZŠ a MŠ, osobitné školy a pre rodičov, články do časopisov a novín, príspevky do regionálnej tlače, stimulačné cvičenia na rozvoj funkcií psychických, mentálnych a psychomotorických funkcií u detí MŠ, pedagogicko-organizačné pokyny pre okres v oblasti výchovného poradenstva, zborníky, intervencie v masovokomunikačných médiách (rozhlas, TV), príspevky do časopisov pre rodičov, metodické materiály pre koordinátorov a výchovných poradcov, a pod. Zariadenia vydali v hodnotenom období spolu 218 rôznych tlačovín, z ktorých mali najvýraznejší podiel práve informačné a propagačné materiály (40,8%) a info letáky (31,2%).
Pracujú s vekovou kategóriou detí a mládeže do 26 rokov, ale v rámci svojho záberu je aj kategória rodič a učitež, preto prichádza do úvahy aj iná kategória (24,2%). Medzi nosné vekové vymedzenie môžeme zaradiť vek od 0 do 15 rokov (70 subjektov = 41,7%), ide prevažne o deti v rámci povinnej školskej dochádzky, kde pre upresnenie uvedieme, že 48 subjektov vyplnilo vekovú kategóriu 6 až 15 rokov (školský vek = 41,7%) a 33 subjektov predškolský vek (0 až 6 rokov = 28,7%). Zo sledovaných 115 subjektov 52 uviedlo že venuje pozornosť veku od 15 do 19 rokov (stredoškolský vek = 45,2%), resp. uviedli iné skupiny, medzi ktoré patrí napr. odborná starostlivosť v rámci rodinnej psychoterapie (práca s celou rodinou), o nezamestnaných podľa požiadaviek NÚP, a pod. (graf č. 4).
Graf č. 4 Vekové skupiny, ktorým sa venujú jednotlivé školské zariadenia
V rámci adresáta sme zisťovali aj druh populačných skupín, ktorým sa jednotlivé školské zariadenia pracujúce v oblasti poradenstva, prevencie a náhradnej výchovy venujú, teda ktoré tvoria základný rámec ich činnosti. Zistili sme, že zo sledovaných 115 zariadení až 104 sa venuje deťom zo základných škôl v rámci primárnej a sekundárnej prevencie (104), ale aj deťom a mládeži z hžadiska porúch správania (104), čo predstavuje z celkového počtu subjektov 90,4%.
Až 84,3% subjektov sa venuje rizikovým deťom (aj mládeži) a 81,7% deťom a mládeži zo sociálne slabších rodín, ale výrazný podiel majú zariadenia aj na rozvoji a činnosti talentovaných detí a mládeže (53,9%), mládeži na stredných školách (40,9%), ako aj osamelým deťom a mládeži (25,2%). Medzi inými uviedli školské subjekty aj iné skupiny, napr. rodiny podnikatežov, deti MŠ, deti s odkladom školskej dochádzky, peer aktivisti (graf č. 5).
Graf č. 5 prehľad podľa druhu populačných skupín
Súčasťou sledovaného prieskumu (jednorázového zisťovania) boli aj voľné otázky, prostredníctvom ktorých našou snahou bolo zistiť názory a postoje vedúcich pracovníkov CVPP, PPP, LVS a DC na sledovanie údajov a informácií o práci ich zariadení, ako aj výpovede o problémoch, s ktorými sa stretávajú tieto školské zariadenia pri svojej práci.
Ďalšou skupinou bola oblasť informácií , ktoré by prijali pracovníci pre zvýšenie vlastnej informovanosti, resp. aké informácie evidujú na svojej úrovni, ktoré by mali tvoriť základ zberu informácií pre vstup do budovaného IS o prevencii závislostí v rezorte školstva. Odpovedalo 52 subjektov (45,2%) a prevažne išlo o doplnenie evidencie o niektoré údaje za žiakov, rozšírenie údajov o aktivitách pre učitežov, doplnenie údajov o niektoré všeobecné informácie, jednotná evidencia klientely za PPP a CVPP a ďalšie doplňujúce informácie, napr. ekonomické. V realizovanom prieskume sme dali priestor aj otázke, ktorou sme chceli zistiť, s akými problémami sa stretávajú pracovníci PPP, CVPP, LVS a DC pri zabezpečovaní svojho poslania. Na danú otázku odpovedalo 97 subjektov (84,3%). Najväčším problémom je znižovanie počtu odborných pracovníkov zariadení, nedostatočné technické, priestorové a materiálne zabezpečenie, nedostatok finančných prostriedkov, nedostatočné metodické riadenie a koordinácia činnosti, rozšírenie záberu činnosti, resp. širší rozsah informovanosti, resp. zlá spolupráca, ďalšie názory, námety a východiská.
Medzi vežmi dôležité voľné otázky patrila tá, ktorou sme chceli zistiť, aké informácie evidujú školské zariadenia na svojej úrovni (o organizácii, činnostiach, pracovníkoch, klientoch a pod.), najmä z toho dôvodu, že sa v súčasnosti pripravuje štátny štatistický výkaz o činnosti PPP a CVPP. Z prehľadu je zrejmé, že takmer každý subjekt (zariadenie) vedie na svojej úrovni veža, a najmä rôznych údajov, informácií (mnohé sú dôverné z pohžadu stavu klientov). Na otázku odpovedalo 101 subjektov (87,2%) zo 115.
V rámci evidencie sú spracovávané a udržiavané register detí, register rodičov, výkazy o činnosti pracovníkov, základné údaje o pracovníkoch, náplne práce pracovníkov, náplne práce pracovníkov, evidenčné listy klientov a osobné údaje, anamnézy s osobnými údajmi, prehľady činnosti (podľa mesiacov, resp. štvrťročne), pozorovania, rozhovory, celoročné plány, zoznamy prevenčných, liečebných a resocializačných zariadení, rozhodnutia o zaradení žiakov, rozhodnutia o zaradení PPP, resp. CVPP do siete školských zariadení, údaje o pracovisku, t.j. štatút, organizačný a pracovný poriadok, platové dekréty, počty vyšetrení, a pod. Z tohto pohžadu ide najmä o údaje o organizácii, údaje o činnosti organizácie, údaje o pracovníkoch zariadení, údaje o klientoch, ostatné, sledované údaje a štatistické údaje (štatistiky).
Predmetom zisťovania bolo aj technické vybavenie týchto subjektov. Školské zariadenia potrebujú výpočtovú techniku pre zabezpečenie základnej evidencie činnosti, počtov klientov, aktivít a pod., ale aj na spracovanie údajov, resp. časom, na využívanie údajov spracovaných v IS o drogovej závislostí (65,2% má dostupný PC, na ktorom by mohli byť uložené a spracovávané informácie). Bolo zistené, že zo 68 zariadení má k dispozícii Pentium 51,5% a ostatné pracujú na podstatne slabších PC, ktoré na evidenciu rozsiahlej agendy nemôžu stačiť. V jednom prípade má zariadenie požičaný PC od okresného úradu, 14,7% zariadení má k dispozícii PC 286, rozdiel, t.j. 10,3% vlastní PC 386 a 22,0% PC 486 (podľa toho 40,0% zariadení nemá vôbec výpočtovú techniku).
Z celkového prehľadu aktivít je zrejmé, že dôraz v poradenských a preventívnych zariadeniach v rezorte školstva je kladený na činnosti informačného a poradenského charakteru (28,1%) a na aktivity špeciálno-pedagogické (27,1%). V menšej miere, ale v pomerne silnom zastúpení, sú činnosti psychodiagnostické (21,3%) a psychoterapeutické (20,9%). Vo výrazne menšom počte venujú v spomenutých zariadeniach pozornosť vzdelávacím aktivitám (1,5%) a činnostiam oddychového charakteru (1,1%). Najvyšší počet účastníkov v absolútnych číslach bol zaznamenaný pri aktivitách informačných a poradenských (153 378- 45,8%). V rámci ďalšieho vzdelávania odborných pracovníkov zariadení (1 666 aktivít) sa zúčastnilo 4 680 pracovníkov a v rámci ďalšieho vzdelávania rovesníkov bolo zrealizovaných 472 aktivít, na ktorých bolo 3 863 účastníkov. Celkove bolo teda zrealizovaných 2 936 rôznych vzdelávacích aktivít (v 115 zariadeniach), na ktorých bolo prítomných celkom 26 826 účastníkov z radov klientov, odborných pracovníkov i peer aktivistov. Zistilo sa, že najviac pozornosti pracovníci poradenských a preventívnych zariadení v rezorte školstva venujú ďalšiemu vzdelávaniu vlastných pracovníkov (39,9%) a nácviku sociálno-psychologických zručností (28,7%). V menšej miere je v týchto zariadeniach realizované ďalšie vzdelávanie rovesníkov (16,1%) a výcvikové kurzy (15,3%). Klienti sa najčastejšie zúčastňovali nácviku sociálno-psychologických zručností (13 139 - 49,0%). V menšom počte absolvovali výcvikové kurzy (5144 -19,2%), ďalšie vzdelávanie pracovníkov zariadení tvorilo z celkového počtu 4 680 (17,4%) a ďalšie vzdelávanie rovesníkov (3863 - 14,4%).
Do skupiny informačných a poradenských aktivít boli zahrnuté činnosti komplexného programu primárnej prevencie, koordinácia rôznych úrovní prevencie (primárnej, sekundárnej a terciárnej) a poradenstvo, ktoré bolo bližšie špecifikované na individuálne a skupinové.
Výsledky zistení ukázali, že až 93,2% týchto aktivít tvorí poradenstvo, v ktorom je vežký dôraz kladený na individuálne poradenstvo (93,3% a len v malej miere je zastúpené poradenstvo skupinového charakteru (6,7%). Len necelé štyri percentá (3,8%) z informačných a poradenských aktivít tvoria činnosti komplexného programu primárnej prevencie a najmenej činností je zameraných na koordináciu primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie (3,0%).
Psychoterapeutické aktivity boli rozdelené na individuálne a skupinové, pričom v obidvoch prípadoch bol zohžadnený časový aspekt. Ukázalo sa, že až 91,1% aktivít psychoterapeutických bolo vykonávaných individuálnou formou a len 8,9% spomenutých činností malo skupinový charakter. Z časového hžadiska bolo 52,7% individuálnych psychoterapeutických aktivít dlhodobých a 47,3% bolo realizovaných krátkodobo. Pri skupinových psychoterapeutických aktivitách bolo až 75,5% realizovaných dlhodobo a 24,5% týchto aktivít malo krátkodobý charakter. Klienti sa vo väčšine (35 819 - 73,4%) zúčastňovali na individuálnych psychoterapeutických aktivitách, zatiaž čo na skupinových podujatiach sa zúčastnilo 12 956 (26,6%) klientov. Individuálnu formu psychoterapeutických aktivít absolvovalo 22 251 (62,1%) klientov krátkodobo a 13 568 - 37,9% dlhodobo. Skupinových psychoterapeutických aktivít sa zúčastnilo dlhodobo 7234 - 55,8% klientov, zatiaž čo 5722 - 44,2% klientov ich absolvovalo krátkodobo. Z výsledkov je zrejmé, že pokiaž odborník pracuje so skupinou klientov, má väčší efekt dlhodobá spolupráca, zatiaž čo pri individuálnej psychoterapeutickej práci je kladený dôraz na krátkodobú spoluprácu. V niektorých prípadoch sa po takejto individuálnej starostlivosti odporúča účastníkovi preradenie do niektorej psychoterapeutickej skupiny (podľa charakteru jeho problémov) a práca s klientom pokračuje v skupine.
Aktivity psychodiagnostického charakteru boli rozdelené na individuálne a skupinové, čo vyplýva z charakteru psychodiagnostického prístupu, pričom bol kladený dôraz na komplexnú a čiastkovú diagnostiku. Komplexná diagnostika predpokladá, že bola u klienta vykonaná aj diagnostika intelektu aj diagnostika osobnosti. Aj v tomto prípade je kladený dôraz na aktivity individuálneho charakteru (89,4%), ktoré sú realizované v podstatne vyššej miere ako aktivity skupinového charakteru (10,6%). V prípade individuálnych psychodiagnostických aktivít je kladený dôraz na komplexnú diagnostiku (69,9%). Čiastkovej diagnostike bola venovaná len tretina (30,1%) spomenutých aktivít. Pri skupinových psychodiagnostických činnostiach bol kladený dôraz na čiastkové aktivity (83,4%) a len 16,6% týchto činností bola zameraná na komplexnú diagnostiku.
Do skupiny špeciálnopedagogických aktivít bola zaradená špeciálnopedagogická diagnostika, reedukácia a špeciálnopedagogické poradenstvo. Z výsledkov vyplynulo, že viac ako polovica (52,1%) aktivít je zameraná na reedukáciu. Asi 27,3% činností má poradenský charakter a 20,6% aktivít je zameraných na diagnostikovanie osobnosti klienta. Klienti najčastejšie absolvujú diagnostické vyšetrenia (16 046 - 37,9%), prípadne je práca odborníka v zariadení zameraná na reedukačné aktivity (13 569 - 32,2%) s klientom. Necelá tretina klientov absolvuje aktivity poradenského charakteru (12 655 - 29,9%).
Aktivity patriace do tejto skupiny boli rozdelené na záujmové, kultúrne, športové, tábory a aktivity iného charakteru. Ukázalo sa, že klubové činnosti sú najčastejšie zamerané na šport (697). V pomerne vysokom počte sa realizujú aj iné aktivity ako sú celodenné výlety, logopedická starostlivosť, intervencie v ZŠ a MŠ, stimulačné programy a pod., ktoré sa však realizujú podľa vlastných možností a podmienok (637). Rozvoju individuálnych záujmov sa venuje 26,3% klubových činností a kultúrne záujmy rozvíja 297 aktivít oddychovo-relaxačného charakteru. Tábory sú organizované v najnižšej miere (44), graf č. 6. Klienti sa najčastejšie zúčastňujú aktivít, ktoré boli v dotazníku označené ako iné (4 194 - 34,5%). Patria sem aktivity ako sú napr. celodenné výlety, logopedická starostlivosť, intervencie v ZŠ a MŠ, cyklistické túry, stimulačné programy a pod.
Asi 2 939 - 24,2% klientov absolvovalo aktivity zamerané na rozvoj záujmov. Klubových aktivít zameraných na rozvoj záujmov kultúrneho charakteru sa zúčastnilo 2 170 (17,2%) klientov a asi 1 853 (15,2%) účastníkov spomenutých aktivít sa zameralo na rozvoj záujmov športového charakteru. Len 1006 - 8,3% klientov sa zúčastnilo na táboroch, ktoré organizovali jednotlivé kluby.
Graf č. 6 Druhy oddychovo-relaxačných aktivít
CVPP poskytuje špecifickú sociálnu, psychologickú a liečebno-výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno-patologickými javmi (ambulantnou formou), zúčastňuje sa na terénnej sociálne práci, dohžade nad ohrozenými deťmi, vrátane tých, u ktorých bola zrušená, prerušená ústavná výchova. Môže byť samostatné, resp. pri LVS, DC a PPP a ich činnosť v oblasti sociálnej prevencie zahŕňa koordinované, kontinuálne a komplexné uplatňovanie najmä psychologicko - poradenských, pedagogických, liečebno - výchovných, psychoterapeutických a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu aplikáciu.
Ciežom PPP je preventívna a poradenská činnosť pre detí a mládež s problémami a osobitosťami v ich duševnom vývine. V poradenstve zabezpečuje činnosti v rámci osobnostného vývinu (diagnostikovanie príčin porúch správania), vo vzdelávacom (diagnostikovanie príčin školskej neúspešnosti), v profesijnom vývine (zosúladenie pri vožbe budúceho povolania). Podiežajú sa aj na primárnej prevencii pri odstraňovaní negatívnych javov protispoločenského správania a drogovej závislostí, na odbornom vedení výchovných poradcov, vyhžadávaní nadaných a talentovaných detí a poskytovaní poradenských služieb zameraných na špecifické problémy detí a mládeže v danom regióne.
Na základe obsahu, druhu a typu informácii o analyzovaných subjektoch sa ukázalo, že je potrebné vypracovať samostatné výkazy o PPP a CVPP, pretože majú síce niektoré činnosti ktoré sa prelínajú, ale v podstate ide o subjekty, u ktorých poslanie a hlavná činnosť sú špecificky definované.